• ☗
  • Rohy
    • Tahiry gazety
    • Pejy talohan’ny 9 Janoary 2019
    • Marc Ravalomanana
    • Fifidiana depiote 27Mey2019
    • Arphine
  • Alefa Rina a! Fidio n°2
  • Tononkalo
Search
18 C
Antananarivo
Thu 25 Feb 2021 04:54
Ny Valosoa Vaovao NY VALOSOA VAOVAO
Ny Valosoa Vaovao
  • ☗
  • Rohy
    • Tahiry gazety
    • Pejy talohan’ny 9 Janoary 2019
    • Marc Ravalomanana
    • Fifidiana depiote 27Mey2019
    • Arphine
  • Alefa Rina a! Fidio n°2
  • Tononkalo
Home Vokatra-Arsiva-19-Desambra Faritra Vakinankaratra
  • Vokatra-Arsiva-19-Desambra

Faritra Vakinankaratra

20/12/2018
Faritra Vakinankaratra - BV 45 / 1680 Fifidianana filohan'ny repoblika 19 Desambra 2018
< Aloha Faritra Itasy
Afara >21:30 > Vokatra isaky ny biraom-pifidianana
user

LAHATSORATRA FARANY

MIARA-MANONJA 24 FEBROARY 2021

25/02/2021

Madagascar – Samedi 20 février 2021 – Rajoelina, le vrai visage: brigand, voyou, terroriste!

24/02/2021

NY TATITRY NY SOLOMBAVA

24/02/2021

Raharaham-pirenena – Tsy misy intsony ny Menalamba dia ny Mena akanjo indray no nenjehina

23/02/2021

MIARA-MANONJA 23 FEBROARY 2021

23/02/2021

TOETRANDRO ANDROANY

Antananarivo
broken clouds
18 ° C
18 °
18 °
88 %
2.1kmh
75 %
Thu
26 °
Fri
27 °
Sat
25 °
Sun
25 °
Mon
25 °

NY VALOSOA VAOVAO FB

Comments Box SVG iconsUsed for the like, share, comment, and reaction icons

"Mitodika aty amintsika ny mason’izao tontolo izao"

Inona no avalinao amin’izao prezidà a? Mbola 13 foana ve?
... TohinyFintinina

14 ora lasa

Play"Miara-Manonja" aty @ Nosy La Réunion t@ radio RTL
Jereo @ FB
·Zarao

Share on FacebookShare on TwitterShare on Linked InShare by Email

View Comments
  • Likes: 12
  • Shares: 1
  • Comments: 0

Comment on Facebook 3753629218090558

Madagascar – Samedi 20 février 2021 – Rajoelina, le vrai visage: brigand, voyou, terroriste!
24/02/2021

Lanzelo

Samedi 20 février 2021, les rues de la capitale ont été investies par des militaires armés jusqu’aux dents, des blindés, des hommes cagoulés. Les routes nationales ont été bloquées pour empêcher les citoyens de rejoindre la capitale.

L’objectif de ce dispositif d’intimidation et disproportionné était d’empêcher les six députés TIM de la capitale de rapporter au peuple des sujets débattus à l’Assemblée Nationale comme le stipule la Constitution. Empêchés de tenir l’événement sur la place de la Démocratie à Ambohijatovo par le Maire, sous le prétexte fallacieux de transformation de l’espace en jardin botanique, les députés avaient décidé de convoquer les citoyens sur la Place du 13 mai.

Résultat, la capitale est devenue ville morte pendant des heures, les citoyens ont été privés de circuler librement, et bien évidemment de venir entendre le rapport des députés, mais beaucoup plus grave, de simples personnes portant un polo rouge ont été mollestées et embarquées de force, puis envoyées en prison. La fille du député Hanitra Razafimanantsoa, exerçant comme sa mère le métier d’avocat, s’est retrouvée victime d’un traquenard impliquant des gendarmes, présentée au parquet sous le prétexte de détention d’un sachet de chanvre indien. Celle-ci s’est vue répéter à plusieurs reprises qu’il suffirait que sa mère se présente au poste de gendarmerie pour que tout soit résolu.

Le pouvoir Rajoelina, aux abois en raison de la mauvaise gestion, pour ne pas dire mafieuse, des affaires du pays, utilise la force pour contenir les manifestations d’étudiants à travers le pays: ENS; Université d’Antananarivo, Université Diego-Suarez, Ecole Polytechnique, Université de Tamatave. Des balles réelles ont été utilisées à Tamatave, et un étudiant en deuxième année d’économie, est décédé d’une balle alors qu’il se trouvait dans l’enceinte de l’université.

L’injustice est criante. En réponse à une demande de paiement d’équipements universitaires et de 4 mois de bourses en retard, pourtant déjà votés dans la loi de finances, l’état envoie les forces de l’ordre pour répréhender les étudiants, tuant, blessant, emprisonnant.

Par ailleurs, malgré 800 millions $ d’aides offertes par la communauté internationale dans le cadre du COVId-19, l’état n’a pas été en mesure d’honorer l’indemnisation des professionnels du secteur paramédical.

Ce samedi 20 février 2021 est un tournant. Le pouvoir Rajoelina révèle aujourd’hui son réel visage: état brigand, état voyou, état terroriste.

(Illustrations, émission RTL La Réunion avec Mpanarivo Rakoto, RMDM)

‘https://youtu.be/7zZIyqZOb7Y

‘https://fb.watch/3RNx0Bw2lK/

www.gvalosoa.net/2021/02/24/madagascar-samedi-20-fevrier-2021-rajoelina-le-vrai-visage-brigand-vo...
... TohinyFintinina

15 ora lasa

Madagascar – Samedi 20 février 2021 – Rajoelina, le vrai visage: brigand, voyou, terroriste!
24/02/2021

Lanzelo

Samedi 20 février 2021, les rues de la capitale ont été investies par des militaires armés jusqu’aux dents, des blindés, des hommes cagoulés. Les routes nationales ont été bloquées pour empêcher les citoyens de rejoindre la capitale.

L’objectif de ce dispositif d’intimidation et disproportionné était d’empêcher les six députés TIM de la capitale de rapporter au peuple des sujets débattus à l’Assemblée Nationale comme le stipule la Constitution. Empêchés de tenir l’événement sur la place de la Démocratie à Ambohijatovo par le Maire, sous le prétexte fallacieux de transformation de l’espace en jardin botanique, les députés avaient décidé de convoquer les citoyens sur la Place du 13 mai.

Résultat, la capitale est devenue ville morte pendant des heures, les citoyens ont été privés de circuler librement, et bien évidemment de venir entendre le rapport des députés, mais beaucoup plus grave, de  simples personnes portant un polo rouge ont été mollestées et embarquées de force, puis envoyées en prison. La fille du député Hanitra Razafimanantsoa, exerçant comme sa mère le métier d’avocat, s’est retrouvée victime d’un traquenard impliquant des gendarmes, présentée au parquet sous le prétexte de détention d’un sachet de chanvre indien. Celle-ci s’est vue répéter  à plusieurs reprises qu’il suffirait que sa mère se présente au poste de gendarmerie pour que tout soit résolu.

Le pouvoir Rajoelina, aux abois en raison de la mauvaise gestion, pour ne pas dire mafieuse, des affaires du pays, utilise la force pour contenir les manifestations d’étudiants à travers le pays: ENS; Université d’Antananarivo, Université Diego-Suarez, Ecole Polytechnique, Université de Tamatave. Des balles réelles ont été utilisées à Tamatave, et un étudiant en deuxième année d’économie, est décédé d’une balle alors qu’il se trouvait dans l’enceinte de l’université.

L’injustice est criante. En réponse à une demande de paiement d’équipements universitaires et de 4 mois de bourses en retard, pourtant déjà votés dans la loi de finances, l’état envoie les forces de l’ordre pour répréhender les étudiants, tuant, blessant, emprisonnant.

Par ailleurs, malgré 800 millions $ d’aides  offertes par la communauté internationale dans le cadre du COVId-19, l’état n’a pas été en mesure d’honorer l’indemnisation des professionnels du secteur paramédical.

Ce samedi 20 février 2021 est un tournant. Le pouvoir Rajoelina révèle aujourd’hui son réel visage: état brigand, état voyou, état terroriste.

(Illustrations, émission RTL La Réunion avec Mpanarivo Rakoto, RMDM)

‘https://youtu.be/7zZIyqZOb7Y

‘https://fb.watch/3RNx0Bw2lK/

http://www.gvalosoa.net/2021/02/24/madagascar-samedi-20-fevrier-2021-rajoelina-le-vrai-visage-brigand-voyou-terroriste/
Jereo @ FB
·Zarao

Share on FacebookShare on TwitterShare on Linked InShare by Email

View Comments
  • Likes: 125
  • Shares: 17
  • Comments: 4

Comment on Facebook 1764140243706142_3753585344761612

Otrany reny oe nisy ady lehibe teto @tanana !pfff

Tahaka ny hoe nisy nanafika mihitsy Madagascar ka nanao dispositifs de guerre mihitsy. Le olona. Tsy navela nandeha no tena loza.

Ry Mpandresy lava matahotra mafy ny 6%kely imbéciles

NY TATITRY NY SOLOMBAVA

Tatitry ny solombava, izany ve dia atahorana?
Izay ve dia hahatonga sakana sy fisamborana?
Mafy loatra ny misedra ilay fiarahana manonja,
Ka raha vao miakanjo mena dia aiditra any am-ponja?

Tatitry ny solombava, izany ve dia atahorana?
Izany ve dia “mampifezaka” anareo ry fozaorana?
Efa zatra ny midehaka sy mihoerahoera mantsy
Kanjo hay tsy mahatanty nony misy vely fantsy?

Hatramin’ny fampielezampeo no tsy nananana antra intsony,
Fa niharan-tsotasota noho ny baiko avy any ambony?
Fomba ambany toy izany no hany sisa aderadera,
F’efa mila tsy ho tanty ve ny kiana sy tsikera?

Hatramin’ireo izay mba nikasa ny ho aty an-drenivohitra,
Dia natao “sobika iray” fa hoe sokajin’ny mpanohitra?
Dia aiza izay fahalalahana sa dia resaka manidina,
Ho anareo manao fisainana toy ny an’ireo angidina?

Soa fa mbola hendry hatreto ny mpanohitra rey olona!
Raha tsy izany dia efa ratsy ny fandehan’ito tolona.
O! ry mpiaraka manonja, tsy hifarana eo ny dia
Fa mirosoa hatrany hatrany, momba anao ny Tompo tia!

DADAN’i ZINA (21-02-21)

www.gvalosoa.net/2021/02/24/ny-tatitry-ny-solombava/
... TohinyFintinina

1 andro lasa

NY TATITRY NY SOLOMBAVA

Tatitry ny solombava, izany ve dia atahorana?
Izay ve dia hahatonga sakana sy fisamborana?
Mafy loatra ny misedra ilay fiarahana manonja,
Ka raha vao miakanjo mena dia aiditra any am-ponja?

Tatitry ny solombava, izany ve dia atahorana?
Izany ve dia “mampifezaka” anareo ry fozaorana?
Efa zatra ny midehaka sy mihoerahoera mantsy
Kanjo hay tsy mahatanty nony misy vely fantsy?

Hatramin’ny fampielezampeo no tsy nananana antra intsony,
Fa niharan-tsotasota noho ny baiko avy any ambony?
Fomba ambany toy izany no hany sisa aderadera,
F’efa mila tsy ho tanty ve ny kiana sy tsikera?

Hatramin’ireo izay mba nikasa ny ho aty an-drenivohitra,
Dia natao “sobika iray” fa hoe sokajin’ny mpanohitra?
Dia aiza izay fahalalahana sa dia resaka manidina,
Ho anareo manao fisainana toy ny an’ireo angidina?

Soa fa mbola hendry hatreto ny mpanohitra rey olona!
Raha tsy izany dia efa ratsy ny fandehan’ito tolona.
O! ry mpiaraka manonja, tsy hifarana eo ny dia
Fa mirosoa hatrany hatrany, momba anao ny Tompo tia!

            DADAN’i ZINA (21-02-21)

http://www.gvalosoa.net/2021/02/24/ny-tatitry-ny-solombava/
Jereo @ FB
·Zarao

Share on FacebookShare on TwitterShare on Linked InShare by Email

View Comments
  • Likes: 162
  • Shares: 3
  • Comments: 0

Comment on Facebook NY TATITRY NY ...

Raharaham-pirenena – Tsy misy intsony ny Menalamba dia ny Mena akanjo indray no nenjehina

Ny Valosoa

Fomba fanaontsika eto amin’ny gazety Ny Valosoa Vaovao ny mampahatsiahy ny tantarampirenena, satria ilaina ny mahalala ny efa lasa ahafahana miatrika ny ankehitriny, sy mibanjina ny ho avy.

NY MOUVEMENT DEMOCRATIQUE POUR LA RENOVATION MALGACHE(MDRM)

Feno 75 taona katroka omaly ny nijoroan’ny “MDRM”, na “Mouvement Democratique pour la Renovation Malgache”, satria ny 22 Febroary 1946 no nahazo ny fankatoavana avy amin’ny fitondrana frantsay ny naha ara-dalàna io antoko malagasy io.

Ireo teratany malagasy niasa sy nianatra tany Frantsa no nanangana ny “MDRM”, tsy iza ireo fa ny Dr Raseta Joseph Delphin, Dr Ravoahangy Andrianavalona Joseph, Dr Rakoto Ratsimamanga Albert, Andriamatoa isany Rabemananjara Jacques, Raherivelo Ramamonjy, Rabemananjara Raymond William, Andriamiseza mirahalahy, sns…

Vao vita ny ady lehibe faharoa (1939-1945) dia nifanaraka ireo firenen-dehibe, fa hanangana ny Firenena Mikambana, hametrahana ny fandriampahalemana manerantany, sady natsangana ihany koa ireo fikambanana samihafa miankina aminy, nisahana ny lafiny ara-toekarena sy ara-tsosialy toy ny Pnud, Bit , Onudi, Unesco, Unicef, Oms, Fnuap, sns… ny fijoroan’ireo rafitra isankarazany ireo no nanaitra ny sain’ireo tia tanindrazana malagasy nijoro tamin’izany, nieritreritra tamin’izay ny ho avin’i Madagasikara sy ny vahoaka malagasy, izay efa indroa miantoana no niady nanampy ny frantsay tamin’ny (1914-1918) sy (1939-1945). Tsinjon’ireo avara-pianarana malagasy nanangana ny “MDRM”, fa tsy maintsy havotsotra ireo zanatany rehetra, izay nanampy ireo firenen-dehibe tamin’ny ady, anisan’izany isika malagasy.

Ny tanjon’ny “MDRM” dia ny hangataka ny fahaleovantena tamin’ny alalan’ny fifampiresahana tsy misy herisetra. Ny 22 Febroary 1946 nivoahan’ny fankatoavana no ela, satria vetivety dia niely taty an-tanindrazana ny vaovao, ka nanao tsy omby aloha ireo malagasy vonona avy hatrany ho mpikambana tao amin’ny MDRM. Ny Dr Rakotonirainy Joseph no Sekretera Jeneraly nisahana ny fikarakarana ny antoko taty an-tanindrazana.
Niaraha-nahalala ny niafaran’ny MDRM, fa nopotehin’ny fitondrana frantsay, mbola horesahintsika eto amin’ny gazety izany amin’ny faramparan’ny volana Martsa.

NY MENALAMBA

Ny 22 Novambra 1895, efa tany teo ambany fiahian’ny frantsay i Madagasikara (Protectorat français), mbola teo amin’ny seza fiandrianana ny Mpanjakavavy Ranavalona fahatelo, saingy tsy nanana fahefana intsony, fa efa ny frantsay no nibaiko teto amintsika, tsy nahatanty izany ireo tia tanindrazana toy ireo MENALAMBA tany Amboanana Arivonimamo, nanao hetsika nandroaka ireo vazaha izay efa azo antoka, fa tsy maintsy handroba ny tanindrazantsika, naharitra telo taona ny ady nataon’ny MENALAMBA, satria tsy nitsahatra ny hetsika raha tsy ny taona 1897. Ireo miaramila malagasy noporetin’ny mpitondra frantsay no nasaina nanao hazalambo an’ireo mpitolona MENALAMBA, nisy ny fandefasana sesitany ireo mpitarika MENALAMBA tatsy amin’ny Nosy La Reunion ary ireo mpitarika teto an-toerana dia noterena hifona tamin’ny mpitondra frantsay.

Na ny MDRM na ny MENALAMBA dia samy nanahirana ny mpitondra frantsay, ka tsy maintsy nampiasana hery, ka ireo miaramila malagasy nampian’ireo “Sonegaly nahazo baiko”, ireo miaramila tafrikana avy any amin’ireo firenena nozanahin’i Lafrantsa: Sénégal, Gabon, Mali, Tchad, Cameroun, Centrafique … no nantsoina hoe “Sonegaly nahazo baiko”, satria ireo manamboninahitra frantsay tsy dia nahatoky loatra an’ ireo miaramila malagasy, izay maro no tsy nety namono ny malagasy mitovy aminy.

Izay no zava-nisy tamin’ny andron’ny MDRM sy ny MENALAMBA, fa ny ankehitriny dia mampisitribelona ny nataon’ireo lazaina fa mpitondra, satria tamin’ny Sabotsy 20 Febroary 2021 teo dia mpitandro filaminana malagasy tena teratany malagasy no nasaina nisambotra ireo MENA AKANJO teny Analakely.

www.gvalosoa.net/2021/02/23/raharaham-pirenena-tsy-misy-intsony-ny-menalamba-dia-ny-mena-kanjo-in...
... TohinyFintinina

1 andro lasa

Raharaham-pirenena – Tsy misy intsony ny Menalamba dia ny Mena akanjo indray no nenjehina

Ny Valosoa

Fomba fanaontsika eto amin’ny gazety Ny Valosoa Vaovao ny mampahatsiahy ny tantarampirenena, satria ilaina ny mahalala ny efa lasa ahafahana miatrika ny ankehitriny, sy mibanjina ny ho avy.

NY MOUVEMENT DEMOCRATIQUE POUR LA RENOVATION MALGACHE(MDRM)

Feno 75 taona katroka omaly ny nijoroan’ny “MDRM”, na “Mouvement Democratique pour la Renovation Malgache”, satria ny 22 Febroary 1946 no nahazo ny fankatoavana avy amin’ny fitondrana frantsay ny naha ara-dalàna io antoko malagasy io.

Ireo teratany malagasy niasa sy nianatra tany Frantsa no nanangana ny “MDRM”, tsy iza ireo fa ny Dr Raseta Joseph Delphin, Dr Ravoahangy Andrianavalona Joseph, Dr Rakoto Ratsimamanga Albert, Andriamatoa isany Rabemananjara Jacques, Raherivelo Ramamonjy, Rabemananjara Raymond William, Andriamiseza mirahalahy, sns…

Vao vita ny ady lehibe faharoa (1939-1945) dia nifanaraka ireo firenen-dehibe, fa hanangana ny Firenena Mikambana, hametrahana ny fandriampahalemana manerantany, sady natsangana ihany koa ireo fikambanana samihafa miankina aminy, nisahana ny lafiny ara-toekarena sy ara-tsosialy toy ny Pnud, Bit , Onudi, Unesco, Unicef, Oms, Fnuap, sns… ny fijoroan’ireo rafitra isankarazany ireo no nanaitra ny sain’ireo tia tanindrazana malagasy nijoro tamin’izany, nieritreritra tamin’izay ny ho avin’i Madagasikara sy ny vahoaka malagasy, izay efa indroa miantoana no niady nanampy ny frantsay tamin’ny (1914-1918) sy (1939-1945). Tsinjon’ireo avara-pianarana malagasy nanangana ny “MDRM”, fa tsy maintsy havotsotra ireo zanatany rehetra, izay nanampy ireo firenen-dehibe tamin’ny ady, anisan’izany isika malagasy.

Ny tanjon’ny “MDRM” dia ny hangataka ny fahaleovantena tamin’ny alalan’ny fifampiresahana tsy misy herisetra. Ny 22 Febroary 1946 nivoahan’ny fankatoavana no ela, satria vetivety dia niely taty an-tanindrazana ny vaovao, ka nanao tsy omby aloha ireo malagasy vonona avy hatrany ho mpikambana tao amin’ny MDRM. Ny Dr Rakotonirainy Joseph no Sekretera Jeneraly nisahana ny fikarakarana ny antoko taty an-tanindrazana.
Niaraha-nahalala ny niafaran’ny MDRM, fa nopotehin’ny fitondrana frantsay, mbola horesahintsika eto amin’ny gazety izany amin’ny faramparan’ny volana Martsa.

NY MENALAMBA

Ny 22 Novambra 1895, efa tany teo ambany fiahian’ny frantsay i Madagasikara (Protectorat français), mbola teo amin’ny seza fiandrianana ny Mpanjakavavy Ranavalona fahatelo, saingy tsy nanana fahefana intsony, fa efa ny frantsay no nibaiko teto amintsika, tsy nahatanty izany ireo tia tanindrazana toy ireo MENALAMBA tany Amboanana Arivonimamo, nanao hetsika nandroaka ireo vazaha izay efa azo antoka, fa tsy maintsy handroba ny tanindrazantsika, naharitra telo taona ny ady nataon’ny MENALAMBA, satria tsy nitsahatra ny hetsika raha tsy ny taona 1897. Ireo miaramila malagasy noporetin’ny mpitondra frantsay no nasaina nanao hazalambo an’ireo mpitolona MENALAMBA, nisy ny fandefasana sesitany ireo mpitarika MENALAMBA tatsy amin’ny Nosy La Reunion ary ireo mpitarika teto an-toerana dia noterena hifona tamin’ny mpitondra frantsay.

Na ny MDRM na ny MENALAMBA dia samy nanahirana ny mpitondra frantsay, ka tsy maintsy nampiasana hery, ka ireo miaramila malagasy nampian’ireo “Sonegaly nahazo baiko”, ireo miaramila tafrikana avy any amin’ireo firenena nozanahin’i Lafrantsa: Sénégal, Gabon, Mali, Tchad, Cameroun, Centrafique … no nantsoina hoe “Sonegaly nahazo baiko”, satria ireo manamboninahitra frantsay tsy dia nahatoky loatra an’ ireo miaramila malagasy, izay maro no tsy nety namono ny malagasy mitovy aminy.

Izay no zava-nisy tamin’ny andron’ny MDRM sy ny MENALAMBA, fa ny ankehitriny dia mampisitribelona ny nataon’ireo lazaina fa mpitondra, satria tamin’ny Sabotsy 20 Febroary 2021 teo dia mpitandro filaminana malagasy tena teratany malagasy no nasaina nisambotra ireo MENA AKANJO teny Analakely.

http://www.gvalosoa.net/2021/02/23/raharaham-pirenena-tsy-misy-intsony-ny-menalamba-dia-ny-mena-kanjo-indray-no-nenjehina/
Jereo @ FB
·Zarao

Share on FacebookShare on TwitterShare on Linked InShare by Email

View Comments
  • Likes: 135
  • Shares: 14
  • Comments: 1

Comment on Facebook Raharaham-pirenena ...

Ary mba resaho eto koa ny mikasika izany PADESM izany. (Ialako tsiny fa tsy haiko ny fanoratana azy io)

Fitondrana Rajoelina – Malemy ary mihorohoro tanteraka manoloana ny tsy fahaizany mitantana

Andry Tsiavalona

Nandalo toe-draharaha tsy mbola nisy toy izany teto an-drenivohitra ny sabotsy 20 Febroary 2021 lasa teo, satria tsy azo nidirana mihitsy ny teto afovoan-tanàna nanomboka vao mangiran-dratsy. Nanampy ireo « mpitandro ny filaminana » nilanja fitaovam-piadiana mahery vaika nanao ny fanakanana ny namoahana ireo fiara mifono vy nirantiranty teny amin’ny toerana rehetra afahana miditra ao amin’ny Kianjan’ny 13 Mey.

Na izany na tsy izany dia efa taty Madagasikara daholo indray ny mason’izao tontolo izao, na dia tsy nisy angidimby naniditsidina aza teny amin’ny habakabaky ny Renivohitra. Ny mpomba ny fitondrana moa dia nanambara fa tena mahay stratejia ny foloalindahy ary nanaovana fandokafana tsy nisy toy izany. Tsy vitan’izay, fa ireo fiara mpitatitra avy any amin’ny Faritra saika nihazo ny Renivohitra dia tsy nisy navela niala tany amin’ny toerana nisy azy ireo nanomboka tamin’ny roa ora maraina. Raha fintinina dia raha azon’ny mpitondra natao ny namoaka lalàna maika nametrahana hamehana (état d’urgence) tsy nahazo nivoaka ny trano ny vahoakan’Antananarivo nanomboka tamin’ny 5 ora maraina, ka hatramin’ny 5 ora hariva dia nataony izany.

Ny miseho ho manampahaizana eo amin’ny fandalinana ny fiainana ara-politika anefa dia sahy nilaza, fa nitsanga-menatra ireo solombavambahoaka enina mianadahy saika nanao tatitra. Raha navela niditra teo amin’ny Kianjan’ny 13 Mey anefa ireo solombavambahoaka ireo, ka olona aman-jatony no tonga teo dia izay vao afaka mirehaka ny mpitondra, fa resy iretsy nanana fikasana. Ambonin’izany dia efa niaraha-naheno ny fandrahonana azy ireo ho faty nalefan’ny « Tambatra » tamin’ny onjampeo ny voalohan’ny herinandro lasa iny. Hita ihany koa, fa na dia ny mponina nandeha niantsena aza dia voasakana tsy nahazo niditra tao afovoan-tanàna. Tsy maintsy nandray fepetra koa ny mpitarika ny hetsika, mba tsy hisehoseho satria tsy nahamenatra ny mpandray baiko ny nitifitra azy ireo. Araka izany dia niaraka tamin’ireo nanana fikasana nihaino ny tatitra teny rehetra teny izy ireo.

Tsy manana ny fahaiza-manao sy hakingana eo amin’ny fitantanana ny Firenena ho fandresen-dahatra ny mpitondra, fa basy aman-tafondro sy miaramila mifono « casques » ny lohany sy mirongo fitaovam-piandiana no enti-mifanandrina amin’ny mpiray firenena tànam-polo. Manaporofo izany fa malemy ary mihorohoro tanteraka izao fitondrana izao manoloana ny tsy fahaizany mitantana, ny gaboraraka, ny fanomezana laka ny kolikoly sy ny fanaovana tantely afa-drakotra ny harem-pirenena ary indrindra indrindra ny tsy fahitany vahaolana amin’izao fahantrana tsy roa aman-tany mianjady amin’ny vahoaka sy ny Firenena izao.

Tsiahivina fa niaina ara-dalàna ny vahoaka malagasy nandritra ny Repoblika I ary ankoatry ny tafika sy zandary ary polisy dia nanana ny FRS (Force Républicaine de Sécurité), izay niaro ny mpitondra kanefa dia singam-bolo nandavo ny vosotra ny vava tsy ambina « tsak tsak zato, arivo », ny nandefasana sesitany tany Nosilava ny mpianatra ary ny fandatsahan-drà teo amin’ny kianjan’ny 13 Mey ny taona 1972. Nihevitra koa ny mpitondra tamin’ny Repoblika II, fa azo antoka, fa tsy nisy afaka nanozongozona ny fitondrana satria nanangana andian-tafika manokana RESEP (Régiment de Sécurité Présidentielle) kanefa dia nidaraboka izany fitondrana izany noho ny fandatsahan-drà ny mpiray Firenena ny 10 Aogositra 1991. Niantehitra tamin’ny FIS (Force d’Intervention Spéciale) ny fitondrana tetezamita kanefa nasain’ny vondrona iraisam-pirenena nofoanana ary ny manamboninahitra nitarika izany aza dia nisintaka tao, satria tsy ny fampiasana ireo hery eo am-pelatanana no vahaolana hahafahana manavotra ny Firenena.

Amin’izao fotoana izao dia heno fa manangana andiany mitovitovy amin’ireo voalaza etsy ambony ireo ny mpitondra amin’izao Repoblika IV-2 izao. Tsy teto Madagasikara ihany no nisy mpitondra jadona nampiasa ny tafika namoretana ny vahoaka, fa nisy toy izany koa tany amin’ny firenen-kafa any ivelany any kanefa dia nirodana ihany satria ny vahoaka ihany no tompon’ny fahefana.

www.gvalosoa.net/2021/02/23/fitondrana-rajoelina-malemy-ary-mihorohoro-tanteraka-manoloana-ny-tsy...
... TohinyFintinina

2 andro lasa

Fitondrana Rajoelina – Malemy ary mihorohoro tanteraka manoloana ny tsy fahaizany mitantana

Andry Tsiavalona

Nandalo toe-draharaha tsy mbola nisy toy izany teto an-drenivohitra ny sabotsy 20 Febroary 2021 lasa teo, satria tsy azo nidirana mihitsy ny teto afovoan-tanàna nanomboka vao mangiran-dratsy. Nanampy ireo « mpitandro ny filaminana » nilanja fitaovam-piadiana mahery vaika nanao ny fanakanana ny namoahana ireo fiara mifono vy nirantiranty teny amin’ny toerana rehetra afahana miditra ao amin’ny Kianjan’ny 13 Mey.

Na izany na tsy izany dia efa taty Madagasikara daholo indray ny mason’izao tontolo izao, na dia tsy nisy angidimby naniditsidina aza teny amin’ny habakabaky ny Renivohitra. Ny mpomba ny fitondrana moa dia nanambara fa tena mahay stratejia ny foloalindahy ary nanaovana fandokafana tsy nisy toy izany. Tsy vitan’izay, fa ireo fiara mpitatitra avy any amin’ny Faritra saika nihazo ny Renivohitra dia tsy nisy navela niala tany amin’ny toerana nisy azy ireo nanomboka tamin’ny roa ora maraina. Raha fintinina dia raha azon’ny mpitondra natao ny namoaka lalàna maika nametrahana hamehana (état d’urgence) tsy nahazo nivoaka ny trano ny vahoakan’Antananarivo nanomboka tamin’ny 5 ora maraina, ka hatramin’ny 5 ora hariva dia nataony izany.

Ny miseho ho manampahaizana eo amin’ny fandalinana ny fiainana ara-politika anefa dia sahy nilaza, fa nitsanga-menatra ireo solombavambahoaka enina mianadahy saika nanao tatitra. Raha navela niditra teo amin’ny Kianjan’ny 13 Mey anefa ireo solombavambahoaka ireo, ka olona aman-jatony no tonga teo dia izay vao afaka mirehaka ny mpitondra, fa resy iretsy nanana fikasana. Ambonin’izany dia efa niaraha-naheno ny fandrahonana azy ireo ho faty nalefan’ny « Tambatra » tamin’ny onjampeo ny voalohan’ny herinandro lasa iny. Hita ihany koa, fa na dia ny mponina nandeha niantsena aza dia voasakana tsy nahazo niditra tao afovoan-tanàna. Tsy maintsy nandray fepetra koa ny mpitarika ny hetsika, mba tsy hisehoseho satria tsy nahamenatra ny mpandray baiko ny nitifitra azy ireo. Araka izany dia niaraka tamin’ireo nanana fikasana nihaino ny tatitra teny rehetra teny izy ireo.

Tsy manana ny fahaiza-manao sy hakingana eo amin’ny fitantanana ny Firenena ho fandresen-dahatra ny mpitondra, fa basy aman-tafondro sy miaramila mifono « casques » ny lohany sy mirongo fitaovam-piandiana no enti-mifanandrina amin’ny mpiray firenena tànam-polo. Manaporofo izany fa malemy ary mihorohoro tanteraka izao fitondrana izao manoloana ny tsy fahaizany mitantana, ny gaboraraka, ny fanomezana laka ny kolikoly sy ny fanaovana tantely afa-drakotra ny harem-pirenena ary indrindra indrindra ny tsy fahitany vahaolana amin’izao fahantrana tsy roa aman-tany mianjady amin’ny vahoaka sy ny Firenena izao.

Tsiahivina fa niaina ara-dalàna ny vahoaka malagasy nandritra ny Repoblika I ary ankoatry ny tafika sy zandary ary polisy dia nanana ny FRS (Force Républicaine de Sécurité), izay niaro ny mpitondra kanefa dia singam-bolo nandavo ny vosotra ny vava tsy ambina « tsak tsak zato, arivo », ny nandefasana sesitany tany Nosilava ny mpianatra ary ny fandatsahan-drà teo amin’ny kianjan’ny 13 Mey ny taona 1972. Nihevitra koa ny mpitondra tamin’ny Repoblika II, fa azo antoka, fa tsy nisy afaka nanozongozona ny fitondrana satria nanangana andian-tafika manokana RESEP (Régiment de Sécurité Présidentielle) kanefa dia nidaraboka izany fitondrana izany noho ny fandatsahan-drà ny mpiray Firenena ny 10 Aogositra 1991. Niantehitra tamin’ny FIS (Force d’Intervention Spéciale) ny fitondrana tetezamita kanefa nasain’ny vondrona iraisam-pirenena nofoanana ary ny manamboninahitra nitarika izany aza dia nisintaka tao, satria tsy ny fampiasana ireo hery eo am-pelatanana no vahaolana hahafahana manavotra ny Firenena.

Amin’izao fotoana izao dia heno fa manangana andiany mitovitovy amin’ireo voalaza etsy ambony ireo ny mpitondra amin’izao Repoblika IV-2 izao. Tsy teto Madagasikara ihany no nisy mpitondra jadona nampiasa ny tafika namoretana ny vahoaka, fa nisy toy izany koa tany amin’ny firenen-kafa any ivelany any kanefa dia nirodana ihany satria ny vahoaka ihany no tompon’ny fahefana.

http://www.gvalosoa.net/2021/02/23/fitondrana-rajoelina-malemy-ary-mihorohoro-tanteraka-manoloana-ny-tsy-fahaizany-mitantana/
Jereo @ FB
·Zarao

Share on FacebookShare on TwitterShare on Linked InShare by Email

View Comments
  • Likes: 25
  • Shares: 2
  • Comments: 0

Comment on Facebook Fitondrana Rajoelina...

EDITO 23 Febroary – Fitondrana Rajoelina – Fanitsakitsahana ny zon’olombelona no nataony ny sabotsy teo

Sôh’son

Tena mena-mitaha amin’ny firenen-kafa i Madagasikara ankehitriny, raha eo amin’ny fomba hanehoan’ny vahoaka hevitra momba ny fireneny. Tsy haka lavitra, iaraha-mahita sy mandre amin’ny fampitam-baovao ny hetsi-bahoaka aman’hetsiny nidina an-dalambe ao amin’ny Nosy Maorisy, izay tsy lavitra antsika. Milamina ny hetsika ary tsy manakorontana ny mpitandro filaminana, fa hainy tanteraka ny mifehy izany. Ny vahoaka manao hetsika an-dalambe milamina sy afaka maneho ny heviny tsara, ny mpitandro filaminana maorisiana mahavita ny andraikiny. Ilazaon-dry zareo maorisiana lavitra ny mpitondra Malagasy sy ny firenena Malagasy. Efa nilaozany lavitra ara-toekarena sy fandrosoana, fa vao mainka koa ariany lavitra amin’ny lafiny toe-tsaina momba ny fitantanam-pirenena.

Asa na mbola ho sahy hidehaka sy hilaza ihany, fa ho fitaratra sy môdely aty Afrika i Madagasikara aoriana kely ao, anatin’izao fitondrana Rajoelina izao. Resaka ka mba hatao ny azy. Niharihary tsara ny zava-nitranga na tamin’ny fitsangatsanganan’ny Miara-manonja teny Imerinkasinina, na vao tamin’ny sabotsy teo indray teo Ambohijatovo, sy teo amin’ny 13 mey Analakely. Noroahina mihitsy ny olona, sy izay mitangorongorona rehetra. Ny olom-pirenena manana trano fonenana teo amin’ireo toerana ireo aza tsy afaka nody tany aminy. Mazava loatra, fa fanitsakitsahana ny zon’olombelona tanteraka izany ary andrasana mihitsy ny fanamelohana ataon’ireo fikambanana rehetra milaza ho mpiaro ny zon’olombelona eto amin’ny firenena.

Maro ny olom-pirenena no voatohintohina ny fiainana sy fihariana tamin’iny andro iny. Miteraka fatiantoka sy fahavoazana ho azy ireo izany. Hivaky loha amin’izany ve ny fitondrana? Tsia velively, satria efa nataony hatramin’izay ny tsy miraharaha izay olona voa mafy any ao anaty zavatra ataony toy ireny. Ary efa fantatra mandrakariva, fa ailiny any amin’ny hafa hatrany ny fahadisoana mitranga na dia izy aza no fototry ny olana. Ny mahamaika azy sy vaindohan-draharahany dia ny fiarovana tombontsoa sy seza. Mitombina araka izany, ilay fitenin-jatovo hoe “kapoaka aloha vao vahoaka”, ho azy ireo. Tsy misy adihevitra io, fa fanenjanana amin’ny fanamparan-kery no miandry izay mitady hihetsika rehetra hanohintohina izany. Dia ireny voina nitranga tamin’ny mpianatra ireny ihany koa no fisehon’izany.

Izany rehetra izany anefa dia tsy mampandroso, fa vao mainka mampihemotra ny firenena miohatra amin’ny firenen-kafa. Efa mitana ny rambony hatrany isika eo amin’ny sehatra maro samihafa eo amin’ny sehatra iraisam-pirenena, na mihambo hahavita zavatra ity fitondrana Rajoelina ity. Tsy vonona sy tsy manana finiavana amin’ny hiezaka hiala, na hampiala ny firenena amin’izany anefa izy. Toa zary giazana tsy tiana hivelatra ny saim-bahoaka. Tsy misy antenaina intsony ny amin’ny mpitondra toy izany, fa ny miala no mety aminy.

www.gvalosoa.net/2021/02/23/edito-23-febroary-fitondrana-rajoelina-fanitsakitsahana-ny-zonolombel...
... TohinyFintinina

2 andro lasa

EDITO 23 Febroary – Fitondrana Rajoelina – Fanitsakitsahana ny zon’olombelona no nataony ny sabotsy teo

Sôh’son

Tena mena-mitaha amin’ny firenen-kafa i Madagasikara ankehitriny, raha eo amin’ny fomba hanehoan’ny vahoaka hevitra momba ny fireneny. Tsy haka lavitra, iaraha-mahita sy mandre amin’ny fampitam-baovao ny hetsi-bahoaka aman’hetsiny nidina an-dalambe ao amin’ny Nosy Maorisy, izay tsy lavitra antsika. Milamina ny hetsika ary tsy manakorontana ny mpitandro filaminana, fa hainy tanteraka ny mifehy izany. Ny vahoaka manao hetsika an-dalambe milamina sy afaka maneho ny heviny tsara, ny mpitandro filaminana maorisiana mahavita ny andraikiny. Ilazaon-dry zareo maorisiana lavitra ny mpitondra Malagasy sy ny firenena Malagasy. Efa nilaozany lavitra ara-toekarena sy fandrosoana, fa vao mainka koa ariany lavitra amin’ny lafiny toe-tsaina momba ny fitantanam-pirenena.

Asa na mbola ho sahy hidehaka sy hilaza ihany, fa ho fitaratra sy môdely aty Afrika i Madagasikara aoriana kely ao, anatin’izao fitondrana Rajoelina izao. Resaka ka mba hatao ny azy. Niharihary tsara ny zava-nitranga na tamin’ny fitsangatsanganan’ny Miara-manonja teny Imerinkasinina, na vao tamin’ny sabotsy teo indray teo Ambohijatovo, sy teo amin’ny 13 mey Analakely. Noroahina mihitsy ny olona, sy izay mitangorongorona rehetra. Ny olom-pirenena manana trano fonenana teo amin’ireo toerana ireo aza tsy afaka nody tany aminy. Mazava loatra, fa fanitsakitsahana ny zon’olombelona tanteraka izany ary andrasana mihitsy ny fanamelohana ataon’ireo fikambanana rehetra milaza ho mpiaro ny zon’olombelona eto amin’ny firenena.

Maro ny olom-pirenena no voatohintohina ny fiainana sy fihariana tamin’iny andro iny. Miteraka fatiantoka sy fahavoazana ho azy ireo izany. Hivaky loha amin’izany ve ny fitondrana? Tsia velively, satria efa nataony hatramin’izay ny tsy miraharaha izay olona voa mafy any ao anaty zavatra ataony toy ireny. Ary efa fantatra mandrakariva, fa ailiny any amin’ny hafa hatrany ny fahadisoana mitranga na dia izy aza no fototry ny olana. Ny mahamaika azy sy vaindohan-draharahany dia ny fiarovana tombontsoa sy seza. Mitombina araka izany, ilay fitenin-jatovo hoe “kapoaka aloha vao vahoaka”, ho azy ireo. Tsy misy adihevitra io, fa fanenjanana amin’ny fanamparan-kery no miandry izay mitady hihetsika rehetra hanohintohina izany. Dia ireny voina nitranga tamin’ny mpianatra ireny ihany koa no fisehon’izany.

Izany rehetra izany anefa dia tsy mampandroso, fa vao mainka mampihemotra ny firenena miohatra amin’ny firenen-kafa. Efa mitana ny rambony hatrany isika eo amin’ny sehatra maro samihafa eo amin’ny sehatra iraisam-pirenena, na mihambo hahavita zavatra ity fitondrana Rajoelina ity. Tsy vonona sy tsy manana finiavana amin’ny hiezaka hiala, na hampiala ny firenena amin’izany anefa izy. Toa zary giazana tsy tiana hivelatra ny saim-bahoaka. Tsy misy antenaina intsony ny amin’ny mpitondra toy izany, fa ny miala no mety aminy.

http://www.gvalosoa.net/2021/02/23/edito-23-febroary-fitondrana-rajoelina-fanitsakitsahana-ny-zonolombelona-no-nataony-ny-sabotsy-teo/
Jereo @ FB
·Zarao

Share on FacebookShare on TwitterShare on Linked InShare by Email

View Comments
  • Likes: 50
  • Shares: 3
  • Comments: 1

Comment on Facebook EDITO 23 Febroary ...

Mpitondra gisitra maneran-tany @ fomba fitantanana firenena. Gisitra@ fanajana ny zon'olombelona sy ny demokrasia ary ny fanajana ny tany tan-dalàna

Vidio ny gazetintsika NY VALOSOA VAOVAO androany Talata 23 Febroary 2021.
Ho hitanao koa ao amin'ny www.gvalosoa.com na www.gvalosoa.net
... TohinyFintinina

2 andro lasa

Vidio ny gazetintsika NY VALOSOA VAOVAO androany Talata 23 Febroary 2021.
Ho hitanao koa ao aminny www.gvalosoa.com na www.gvalosoa.net
Jereo @ FB
·Zarao

Share on FacebookShare on TwitterShare on Linked InShare by Email

View Comments
  • Likes: 49
  • Shares: 1
  • Comments: 0

Comment on Facebook Vidio ny ...

Ry zareo ao Ambatobe ao no be mpifoka môly koa ny olona tsy manan-tsiny ery no lazainy fa mitovy aminy. ... TohinyFintinina

2 andro lasa

PlayMADAGOUGOU
Jereo @ FB
·Zarao

Share on FacebookShare on TwitterShare on Linked InShare by Email

View Comments
  • Likes: 15
  • Shares: 3
  • Comments: 2

Comment on Facebook 3748178208635659

panamoly jiaby kay le akamany ku

Maninnn tsara we eeee!

« Tsy misy azoko atao eo anatrehan’ny fiainana, fitiavana ary ny fahafatesana ». ... TohinyFintinina

2 andro lasa

Jereo @ FB
·Zarao

Share on FacebookShare on TwitterShare on Linked InShare by Email

View Comments
  • Likes: 6
  • Shares: 0
  • Comments: 0

Comment on Facebook Provided to YouTube ...

Teneno hoe matahotra anareo izahay. ... TohinyFintinina

2 andro lasa

Teneno hoe matahotra anareo izahay.
Jereo @ FB
·Zarao

Share on FacebookShare on TwitterShare on Linked InShare by Email

View Comments
  • Likes: 59
  • Shares: 2
  • Comments: 18

Comment on Facebook 1764140243706142_3747584785361668

FA TENA MIHEVITRA NY VAHOAKA HO VENDRANA VE RETO MPITONDRA JADONA RETO E, NAREO NO FOTOTRY NY OLANA SADY MANIMBA FIAINAMBAHOAKA ETO RQHA TSARA DAHOLO NY ATAONAREO DE TSY NISY AKORY ZANY MIARAMANONJA ZANY, RAHA METY KO NY ATSONAREO DE TSY MISY HOLAZAINA REO MAIKA ERY HAMPIASA HERY SY HITIFITRA OLONA REHEFA MBA TENENINA AMIN'IO FOMBA RATSINY IO, FA OENTINAREO AIZA MARINA MO TY FIRENENA TY E TO FIAINZNJIOLAHY SY FOMBA AMSMPANAONA BARBO MANARAPENITRA NO ANABEAZSNAREO SY AMPIANARINAREO NY TANORA SY NY VAHOAKA E

Ah hikitika Raha magnahirana ro!

Hihihihuhihi,

KITIKITIO EO MO FA HOHITANAREO ZANY HATEZERAMBAHOAKA ZANY NY VAHAOLANA TOKONY HANAFOANANAREO AN'IO DE JEREO NY SOSIALIMBAHOAKA AMPIDINO NY PPN NY SOLIKA JIRO SY RANO ALOSVY DAHOLO NY VOLAN'OLONA AJANONY NY FANDROBANA HAREMPIRFNENA FOSNO NY KOLIKOLY DE HATRAHARO NY FISAMBORANA SY FANAGADRAGADRANA FAHATANY NY FANAOVANA TIFIDANITRA MAHAFATY OLONA NY FAMPIASANA HERIMPAMORETANA DE MILAMINA NY TANANA SADY HILAMINA NAREO NA DE MBOLA HITONDRA FOLO TAONA EO AZA

Fa ny mpanao gazety Viva sy ny Tambatra nanely tsaho sy namporisika famonoan'olona nanao inona no tsy nenjehana sy nogadraina hatramin'izao? Maninona koa no tsy nakatona ny Viva sy ireo radios sy télés ao @ Tambatra ireo?

Sao dia hoe manohintohina an’i Rajoelina sy ireo forongony eo amin’ny fanabotriana vahoaka, eo amin’ny tsy fahaiza-mitantana, eo amin’ny fandrobana ny firenena. Mpanenjika tozoro afara a!

Hataovy ary e! Tonga de mividiana avion hitengenanareo mianakavy fa sode tsitaviditra otrany le olona panao politika talo ba tsihotononiko le anarana

Izay sisa no tsy ho teneniny fa efa ireny asehony ireny 🤣🤣🤣

Zay zany fa ofisialy ny tampi-bava!

Mataotra satria mivoaka daholo ny marina

Mitanila be io rangahy io e!

Ny tahotra ny hiongana nefa tsy maintsy hiongana na tia na tsy tiany zay no efa voasoratra

Manohitohina ny filaminan’iza tsara hoe ???

Eny eeee! ANAREO NY HERY SY SANDRY ANAREO @ IZAO NY DIDY SY NY LALÀNA AA!

SAO KOSA HOE MANOHINTOHINA NY MPITONDRA E?????

Toiza nay fao ny miara manonja,ninareo Tambatra io afodio fa milaza lainga be

m.facebook.com/story.php?story_fbid=10226211898350905&id=1443079980

View more comments

Malaza aty La Réunion ny famonoana mpianatra tany Tamatave ... TohinyFintinina

2 andro lasa

PlayMalaza aty La Réunion ny famonoana mpianatra tany Tamatave
Jereo @ FB
·Zarao

Share on FacebookShare on TwitterShare on Linked InShare by Email

View Comments
  • Likes: 24
  • Shares: 4
  • Comments: 0

Comment on Facebook 3747318685388278

Any no ilaina ireo mpitandro ny filaminana teo @ 13 Mai ireo. Sa matahotra dahalo? ... TohinyFintinina

3 andro lasa

Any no ilaina ireo mpitandro ny filaminana teo @ 13 Mai ireo. Sa matahotra dahalo?
Jereo @ FB
·Zarao

Share on FacebookShare on TwitterShare on Linked InShare by Email

View Comments
  • Likes: 55
  • Shares: 16
  • Comments: 24

Comment on Facebook 1764140243706142_3746778082109005

Mb mobiliseo an am faritra ranga n miaramila fa ts hiaro lava n sezanareo eo, aza miaramila mahy kel ts mahatohatra dahalo sad ts ampy ftaovana ren n alefa any fa ren gros bras anareo ren, tadidio fa n vahoka n nametrakanareo teo, d atov n asanareo.

Mba any re ireo miaramila sy polisy matihanina amin' ny fisamboran' ireo alefa é

Mety zareo ihany no mivadika dahalo

Dryyyy mampalaelo 😭😭😭

Eee mbl 13fo ny ts vtn'ol nandritr 60taona vitn tsara ks porofo Zao f mandroso on tsik e!mifowaz wa f AZ mtory tsony ry gasy Kely o!

Depiote enina hanao tatitra amina vahoaka milamina no amoahana blindés, be baoty misaron-tava, mena maso, hisambotra sy hanao herisetra. Etsy ankilany ny dahalo mamono olona @ fomba feno habibiana tsy voatohitra. Fa iza marina no fahavalom-pirenena eto e?

Aiza daholo le tam asabotsy reny amzao. Mahonena loatra

Alefaso any ireo mpitandro n'y filaminana mirongo fitaovampiadina mahery vaika t@ny sabotsy ireny fa da ahoana no jerena fotsiny n'y vahoaka any lavitra any mijaly noho n'y asandahalo

Ka n'y mpitandro filaminana any @ tsy mivonto manaintaina b fihetsiketsehana @ mpianatra migtevy s'y n'y olona handeha hihaino tatitra avoaka Daholo h@ fitaovanaa mahery vaika Tonga misafo h@ minisitra tena hoe miady @ mpananibohitra nefa rehefa hanafika dahalo milaza fa tsy ampy fitaovana mbola dahalo Ary Izany maika fa tena fanafihana avy any ivelany ? Mahery antanana fotsiny nareo mpitandro filaminana any @ vahoaka tanampôlo no manao tsindrio fa lavo fa raha ireny geste nareo ireny aloha angamba Dia tsy misy intsony n'y dahalo saingy indrisy miaro n'y Sézany mpitondra sisa no anakarama à anareo fa tsy hiaro n'y vahoaka s'y n'y fananany

Ô ry mpitondra,na milaza ho mpitondra!n jereo nareo zao fahoriana sy habibina matsiravina mitranga zao e! Aoka ny fonareo tsy ho difotsy ny lonilony sy fankahalana fa ra tena ny fitiav tokoa no lehibe indrindra dia hainareo ny tokony atao eo anatreha zao zava-mitranga zao.aoka reo hery hianteheranareo sy tohananareo mafy reo mba ho alefa any aminy faritra mbola ena hanjakan'ny Dahalo fa tsy atao herim-pamoretana eto iarivo eto fotsiny.tsarovy hetra avy aty aminy vahoaka avokoa no hamelomana ireo be Bôty mameno casernes reo! Marary ny vahoaka e!tsy sitrany tsaky pop sy ny kaly mora na vary tsinjo velively akory ny zioga nampilanjaina azy ireo hatramzay an! Zanahary tsy miamboha fa mitsinjo ny ory e

Ireny tafika t@ sabotsy ireny no tokony halefa any hanafoana ny asan-dahalo raha tena miaro vahoaka sy ny fananany Marina......

Rip

Tena efa zavadoza re OLONA a ! Zao ve de tsy misy fo mangoraka zay nahavita izao , kilasy amban' ny biby mihintsy

Aza doly reny mpitabdro filaminana marine teto Antanarivo reny le nanakana hetsika reny alefaso hiady @ dahalo fa tsy manao poster fotsiny raha mafy be

Alefaso any atsimo na dia NY atsasany miaramila t@ sabotsiny hamono an'ireo ndahalo ireo fa tena fahavalo mbahoaka

Mandry ve ny heritreritriny tomponandraiktra ny filaminana amanarivony teto @ Ville ny antananarivo nefa ny fandriampahalemana any @ faritra olona 9 no indray maty ny dahalo tena mampalahelo .

Be'bôty miaro sezan'n henjana fa tsy hiaro ny vahôka zany!!!! mampalahelo 😭😭😭😭

Aiza i general baomba sy ny vavabeny amin'izao, aiza le ecole de guierre

Ry Mpiray Tanindrazana amiko, tena hotsaka ny fo . Tsy misy voambolana mahalaza ny ato amiko . Indrisy fa mbola ankizy daholo ito fijery azy. Tsy misy mpiaro . Aoka !

aiz daolo le nanao gagoule tamn sabots e???

Tena efa mihotra ny mety ity a . Tsy rariny loatra . Mampalahelo . Tena fandringanana faobe ity .

In ki nidirany rafanja aminio fa ny manenjika miara manonja zao zareo

Tena tsy rariny mht

Ts rariny nefa atao aona ny mpitandro filaminana mbl sairana miaro ny fanjakana satria any no misy ny vola nefa mbol volambahoaka ko nefa zany ts az antenaina tsony

View more comments

Avoahy izao dia izao i Me Francesca!

Ary mangataka ny filoha Rajoelina hampiditra am-ponja izay niketrika an’izao raharaha maizina izao, raha toa ka tena tsy misy idirany. Raha tsy izany dia raisina ho mpiray tsikombakomba na mpiketrika an’izao asa maizina izao.
... TohinyFintinina

3 andro lasa

Avoahy izao dia izao i Me Francesca!

Ary mangataka ny filoha Rajoelina hampiditra am-ponja izay niketrika an’izao raharaha maizina izao, raha toa ka tena tsy misy idirany. Raha tsy izany dia raisina ho mpiray tsikombakomba na mpiketrika an’izao asa maizina izao.
Jereo @ FB
·Zarao

Share on FacebookShare on TwitterShare on Linked InShare by Email

View Comments
  • Likes: 66
  • Shares: 18
  • Comments: 5

Comment on Facebook VERSION AN'NY ZANAKO...

fa rongony firy kg no tratra tao 74 kg v? rariny mantsy ra atao garde à vue izy! sa ahoana oy ianareo ry mpisolelaka b eto ity

Tsymisy idirany zanany mitsy ty hetsika ty fa maninn no atao anzany le fitondrana firenena ?hita mitsy oe pitondra zazakely !tsy matotra arapotokevitra akory

Hita miharihary Zao,n'y tsy Fatokisana ti Fitondrana ti!zany ve ny fiainan'ny Vahoaka Malagasy ? ampisehoanao Marina n'y anananao n'y Fahefana rehetra?Efa tena ambany dé ambany zany fihetsika mamoa fady ataon'ny Zandary zany? Efa n'y sombiniaina mintsy no Otage,MBA ahazaohana hisambotra n'y Reniny? Tsy RARINY intsony Zao!Efa mihao pefy!!!soa ihany fa tsy Adala n'y Vahoaka,ka hoe tsy ahalala n'y Tetikin'ny Fitondrana !!!

Adala be ..raha anazy ny rongony afaka nofonosiny tao anatin'ialy serviette maloto iny e..tsy rariny ny ataonao mpanampatta fahefana ireto

Io kidnaping io no mampalaza andreo e mafia rro

View more comments

Madagascar : "Rajoelina envoie l’armée pour terroriser la population !" dénonce RMDM Réunion ... TohinyFintinina

3 andro lasa

Jereo @ FB
·Zarao

Share on FacebookShare on TwitterShare on Linked InShare by Email

View Comments
  • Likes: 66
  • Shares: 0
  • Comments: 0

Comment on Facebook La situation ...

Isaorana indrindra Andriamanitra fa Tsy nisy ny aina nafoy.

Alefa Me Hanitra! Alefa depiote TIM! Alefa Miara-manonja!

Tsy misy manaiky ho gejain’olom-bitsy eto! Omeo ny torimarika!

Samy ho tahian’Andriamanitra!
... TohinyFintinina

4 andro lasa

Isaorana indrindra Andriamanitra fa Tsy nisy ny aina nafoy.

Alefa Me Hanitra! Alefa depiote TIM! Alefa Miara-manonja!

Tsy misy manaiky ho gejain’olom-bitsy eto! Omeo ny torimarika!

Samy ho tahian’Andriamanitra!
Jereo @ FB
·Zarao

Share on FacebookShare on TwitterShare on Linked InShare by Email

View Comments
  • Likes: 116
  • Shares: 3
  • Comments: 4

Comment on Facebook 1764140243706142_3744325619020918

Aona reto vazah be reto!nga ts atokisan ntarik ry kôbôy?

Ary zareo kay no mampiasa mercenaire , enjana nareo ka , mankahery anareo hatrany zahay tsika tsy maintsy miara _ manonja 👍👍👍

Io faran ny lava io zany zao nationalité inona ry mafia isany

Antananarivo tsy vita indray ...! Antananarivo tsy maty indray andro...! Ny hezaka rehetra tsy ho foana...! Ary tsy ho kivy, raha nisy ny Fiandohana dia soa sy ny Tsara no hiafarana...!

Tsy misy tampenam-bava eto. Lany andro izany jadona izany.

Miala rehefa tsy mahazaka demokrasia.
... TohinyFintinina

4 andro lasa

Tsy misy tampenam-bava eto. Lany andro izany jadona izany.

Miala rehefa tsy mahazaka demokrasia.
Jereo @ FB
·Zarao

Share on FacebookShare on TwitterShare on Linked InShare by Email

View Comments
  • Likes: 301
  • Shares: 0
  • Comments: 4

Comment on Facebook Message androany 20 ...

Fitondrana matahotra Solombavambahoaka 6, dia namoaka Fitaovam-piadiana sady Henjana no Mihoatra ny mety raha ny Isany sy ny karazany. Tanjona : - ampivarahontsana sy anakivy ny Vahoaka tanam-polo, te-hiaino sy haneho ny heviny; - tsy te-ahalala izany oe fifandanjan-kery eo amn’ny mpifanandrina = sans scrupules, tsy manaja ny éthique de guerre (raha misy izany), kanefa Manamboninahitra daholo no nitarika nanomboka ny maraina, fa nanandratra ny Kely Tsy mba Mamindro - mbola nampiasa ny madinika tamn’ny alalan’ny vola koa, mba handemena ny etsika (malhonnêteté); - nampiasa coup de bluff, nisambotra ampahan’olona hanaporofoina fa saika Hanakorontana ny Mpanao Etsika Milamina tsara; .... sns izay Manambara JADONA SY TSY REFESI-MANDIDY ARY FANAPENAM-BAVA. => Mila : - Toriana amn’ny Fikambanana Iraisampirenena Miaro ny Zon’olombelona, miaraka amn’ny Sarin’ireo Fitaovam-piadiana nivoaka ; -Ampisehoantsika Aminy koa fa Tsy Vita Atreo akory ny Ady amin’ny TSY RARINY; - Nahita daholo Madagasikara iray Manontolo, koa ENTANINA NY OLONA TSARA HITSANGANA HANAVOTRA NY FIRENENA !🤩🙏

Tsara e

m.facebook.com/story.php?story_fbid=818819698975745&id=100025431675769

ary didy jadona marina kay no fanalavana ny d.j.

Ataon’ny mpitondra ho fahavalom-pirenena ny solombavambahoaka TIM sy ny mpomba azy.

Ka aleo faritana mazava ny atao hoe fahavalom-pirenena hoy ny depiote Todisoa:
– ny fahavalom-pirenena dia izay manondrana antsokosoko ny harem-pirenena,
– ny fahavalom-pirenena dia mampidangana ny vidim-piainana, hany ka zara raha mihinana ny vahoaka,
– ny fahavalom-pirenena dia izay mpitondra tsy miaro ny vahoaka sy ny fananany, tsy mahatohitra ny asan-jiolahy sy ny asan-dahalo,
– ny fahavalom-pirenena dia tsy manome rano fisotro madio, sy mampisy ny kere eto amin’ny firenena,
– ny fahavalom-pirenena dia izay mpitondra tsy mampisy ny jiro, tsy mahafehy ny delestazy,
– ny fahavalom-pirenena dia izay mpitondra tsy manome asa ho an’ny olona,
– ny fahavalom-pirenena dia izay mpitondra tsy mamela malalaka ny fanehoan-kevitra.

Iza daholo no manao izany? Zavatra hita maso no resahina fa tsy foronina. Tsy ny mpanohitra no manao ireo zavatra voatanisa ireo, fa ny mpitondra tarihan’ny filoha Rajoelina hoy izy.
... TohinyFintinina

4 andro lasa

PlaySABOTSY 20 FEBROARY 2021 - HAMAROAN'NY MPITONDRA NY FILAMINANA TENY ANALAKELY - HEVERIN'NY MPITONDRA HO FAHAVALOM-PIRENENA NY SOLOMBAVAMBAHOAKA TIM SY NY MPOMBA AZY ??
Jereo @ FB
·Zarao

Share on FacebookShare on TwitterShare on Linked InShare by Email

View Comments
  • Likes: 22
  • Shares: 1
  • Comments: 0

Comment on Facebook 3742884009165079

Mihorohoro ny fanjakana ... Tatitra amin’ny vahoaka fotsiny anefa no atao ... Misy marina tsy azon’ny vahoaka fantarina angaha? Hatroviana anefa no ho voasakana izany? ... TohinyFintinina

4 andro lasa

PlaySABOTSY 20 FEBROARY 2021 - VAHOAKA TONGA TENY ANALAKELY - TATITRA AMIN'NY VAHOAKA NO MAMPIHOROHORO NY FANJAKANA
Jereo @ FB
·Zarao

Share on FacebookShare on TwitterShare on Linked InShare by Email

View Comments
  • Likes: 20
  • Shares: 0
  • Comments: 2

Comment on Facebook 3742877179165762

Efa may Ambondrona ka dia nabaribary ilay toetra fanao.Olona tanam-polo ve dia izao no hatao??sa ireo commandos ireo hisambotra ireo deputés ireo???diso paika anefa fa ny olona misaina sy mandinika efa kopy koa dia niarihary teo ilay fomba fanao.

Mbola aiza izany? Vao manomboka hoy Kaina kkkk

Load more
Ny Valosoa Vaovao
Gazetim-baovao miseho in-telo isan-kerinandro (Talata - Alakamisy - Sabotsy) • Fametrahana 79-06-18 • Mailaka: gvalosoa@yahoo.com
  • ☗
  • Rohy
    • Tahiry gazety
    • Pejy talohan’ny 9 Janoary 2019
    • Marc Ravalomanana
    • Fifidiana depiote 27Mey2019
    • Arphine
  • Alefa Rina a! Fidio n°2
  • Tononkalo
© Copyright2021 • All rights reserved http://www.gvalosoa.net
Edit with Live CSS
Save
Write CSS OR LESS and hit save. CTRL + SPACE for auto-complete.